kiwinka
Posledná cigareta
"Ahoj,"zachrapčal starký. Podišla som k jeho posteli a smutne som sa usmiala. "Pozri, kam ťa dohnalo to tvoje fajčenie!"povedala som. Starký sa usmial. Pátravo som sa naňho zahľadela. Myslela som, že v nejakom jeho geste, vo výraze na tvári zbadám náznak súhlasu. Ale nie. Starký bol na svoj zlozvyk, na to prekliatie, hrdý. "Prvýkrát som okúsil tabak, keď som mal 17 rokov,"rozhovorí sa. A tak si pritiahnem k jeho posteli stoličku a už po stý raz počúvam príbeh o jeho fajčení, príbeh jeho života. Ale aj ten stý raz ma to rovnako zaujíma. Starký spomína na roky na mori, kde sa z upratovača paluby vypracoval na lodného dôstojníka, ktorý sa v jednom prístave zaľúbil do krásnej dievčiny. Čakal na ňu 2 roky a dočkal sa. Mali spolu 3 nádherných synov, z ktorých jeden je môj otec. Ďalej príbeh pokračuje vo vojne, kde mu robili spoločnosť muži bažiaci po sile, ale aj mladí chlapci, ktorí by ešte mali študovať, či pomáhať doma. Po skončení vojny sa jeho láska k tabaku rozrastá do nevídaných rozmerov a starký fajčí a dymí ako komín vo fabrike. Ďalej mi rozpráva o svojich synoch, o ich detstve, dospievaní, až sa pomaly dostáva k vnúčatám. "Som rád, že ťa mám,"zakašle starký a pohladká ma po líci. V očiach mám slzy ako vždy, keď mi to rozpráva. Zrazu strarký natiahne ruku a povie:"Dones mi cigaretu!" "Ale starký,"namietam,"vieš predsa, že fajčenie máš zakázané!" Starký sa ale nedá odbiť a čosi v jeho očiach ma presviedča, aby som ho poslúchla. Vyjdem z izby a nepozorovane vyberiem z otcovej tašky cigaretu. Vrátim sa k starkému, ktorý medzitým vytiahol spod matraca zapaľovač, a podám mu úlovok. Vďačne na mňa pozrie, pripáli si a chytí ma za ruku. Na tvári sa mu rozhostil zvláštny pokoj a radosť. Držiac ma za ruku vyfúkne obláčik dymu, pozrie na mňa a povie:"Neľutujem ani jediný deň môjho života. Žil som naplno a to bolo jediné, čo som si vždy prial. Preto aj tebe želám, aby si mala život, ktorý ťa bude napíňať. Mám ťa veľmi rád." Na cvíľu stíchol, znova potiahol a zadíval sa na tlejúci špak vo svojej ruke. "Moja posledná cigareta,"zachrapčal. Pomaly privrel oči a ja som cítila, ako jeho zovretie povoľuje. "Starký!"zašepkala som a z očí sa mi tlačili slzy. Starký zomrel šťastný. Vedela som to, no aj tak som pociťovala neuveriteľný smútok. Akási časť môjho srdca umrela spolu s ním.
Dátum vloženia 26. 8. 2005 10:48Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2115
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- muza
waw...nemam slov, to sa naozaj stalo?je to uzasne napisane, nenormalne a fantasticky
30. 8. 2005 09:49 - nereg. kiwinka
jeejha..dakujemnie nestalo sa to..
30. 8. 2005 10:51 - nereg. von Schwerzel
pekne ale vymyslene...hm vsak kiwinka?
malokto zomiera tak pokojne...reps. ak ano tak po prekonani tej agonie zo smrti...a prekonavanie tej agonie..teda zazit ako svedok stoji za to...
resp. neprajem nikomu
31. 8. 2005 15:18 - Arwen
Neviem, či je to vymyslené alebo je na tom niečo z pravdy, ale mne sa to veľmi páči. Je to písané veľmi jednoducho a to tomu dodáva taký pravdivý nádych. A keď to bude pravda - starký musel byť fajn.
3. 9. 2005 19:58 - kiwinka (napísal autor básne)
ano je to vymyslene..este mi ziju obaja dedkovia..chvalabohu
4. 9. 2005 19:40 - sisi28
je to napísané perfektne
4. 1. 2008 01:12