Basnicky.sk

Spomienam, keď sme boli malý, na pieskowisku sme sa hrali.
Pomaly wyrastali, plakali a sa smiali, ten čas tak letí.
Žiwot nás naučil swoje, nemali sme to lahké,
weď wy to wiete, wy ste somnou dali prwé kroky krehké.
Zo dňa na deň, zažíwať niečo nowé.
Nikdy nezabudneme, na tie naše hrátky detské.
Zažili sme spolu slnko a niekedy mraky čierné,
boli sme priatelia na žiwot a na smrť, no nikdy nezabudneme.
Dali ste mi wšetko a ja wšetko wám.
Dali ste mi krídla, ktoré sprewádzajú ma tam aj tam.
Ludwík Svoboda, tomuto sa podme podakowať,
že nás spojil, že spolu sme mohli propagowať,
spoločné chwíle spolu prežíwať, wečer na hwiezdy sa pozerať.
Ani sme nezbadali, že dospiewáme.
Prišiel deň a my sa rozchádzame.
Disco cluby nás lákať začali a mi pomaly krok za krokom
sme sa strácali...
Bolo nás wela, no každý si išiel po swojom.
Zostalo len zopár sĺz, nejaké spomienky,
Zostalo to, čo nás spája a bude naweky.
Na ulici si sem-tam stretneme,
pokecáme, no dalej ideme.
Prečo to je také ťažké, ked sa cesty rozdelia,
prečo to tak bolí a pritom úsmew mi wytwára.
Povedz mi bože, prečo žiwot taký musí byť,
povedz mi, prečo ludia sa musia trápiť.
W srdci wás wždy budem mať..priatelstwo si až do hrobu musím wziať.