po uliciach bludím sama
pripadám si stratená
ľudia , ktorých som poznala mi pripadajú cudzí
snažim sa k nim približiť
no veľmi ma pália ma pohľady
prečo som zrazu iná
prečo ma páli mráz
vidím zrazu všetky klamstvá
zrazu som ostala sama
-bez priateľov
bolí to
no je neskoro
som sama
v tejto samote
všetko sa udialo rýchlo
bez svedkov
čas ten nevrátim
no svoje srdce pomaly stratím
chcela by som to zvrátiť
no som plná zvláštnej prázdnoty
smútku
a sĺz
kto to prázdno vo mne zastaví
skrývam sa
dívam sa do hlbokej priepasti
bez návratu
bez citu
bez odpovedí
prepadám sa do tmy
nekonečnej prázdnoty !
Dátum vloženia 25. 8. 2005 21:16janka
NEKONEĆNO (1)**
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1199
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti