Prečo tu takto sedím
prikrytá slzami
uväznená v minulosti
zahalená do jesennej hmly
prečo stále verím ,že si
,že má prídeš zachrániť
a naušiš ma
ako žiť
bez pretvárky
a bez klamstviev
no je to márne
si len sen
ulúzia
čo v tej najvaščej samote vytvorila
no prepadám sa
do iného sveta
bez teba
anjel môj
zobral si krídla
bez nich sa lietať nedá
zlomené sú
tažko sa hoja
bojujem s diablom, ktorý ma pokuša
smutná vŕba mi slzy osúša
volám v k sebe
všetky mocnosti zeme
nech ma tak nebolí ,že ťa nemôžem mať
no už ťa ani ľúbiť nesmiem
tak tu sedím a žalujem sa vŕbe
listy sa už smutne sklaňajú k zemi
ticho mi šumia do ticha
no ty mi stále unikáš
nenavrátne
chladne
bez vyčitiek
bez emocií
bez nároku na sny
no ja viem ,že mi nemôžeš patriť
no neprestanem ťa ľúbiť !
Dátum vloženia 25. 8. 2005 18:36janka
NEDOPOVEDANÉ... (1)***
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1365
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti