Basnicky.sk

Nevladne telo pohodene v kute,bolestou sa zvyja zufalstvo a plac v utrobach sa skryva.Pomaly hynie za ziva,iskra sa mu z oci uz davno stratila.Koza vyschla ako prach,ide z neho iba strach.Sedi v putach bez retaze dusu svoju nerozviaze.
Prestal verit zivotu a tak sedi vecne tu.Bity,tyrany,zabudnuty sedi sam a dvere ma dokoran.Ruca sa vsetko co dosiahol a pada stale len nadol.Nikto ho nevidi,nikto o neho nezakopne.Iba ja.
Pozeram sa mu do oci,obraz v nich sa pretoci.Koza mi schne stale viac nemozem s tym bojovat.

Pozeram sam do seba ako ma svet zoziera.