Basnicky.sk

Možno si ten čo z minúty na minútu prežíva a možno ten čo sa v jedinej minúte ticha ukrýva. Možno si len rozumom obdarované zviera a možno si vyvolený následník NEA. Možno si ticha voda čo len brehy myje, na pohľad krotká neškodná, no v skutočnosti je ako jed jedovatej zmyje. Možno si len stratená kvapôčka sladkej vody v mori alebo drevo do kotla čo v ňom každú chvíľu zhorí. Možno si Everst pyšne sa do neba týčiaci a možno si to krásne územie od Moravy po nádherne Vysoké Tatry. Možno si len zrnko prachu, ukryte v škáre za skriňou, trasúceho sa od strachu pre utierkou na pohľad nevinnou. Možno si bútľavá vŕba, čo na vrchole kopca stoji, ktorá krásnej smutnej dievčine rany času opatrne hojí. Možno si niekým/jednou z týchto vecí a možno si naozaj neodhadol podstatu veci. Preto, že je jedno, či si Everest, ktorý nad všetky ostatne hory vyčnieva alebo Mariánska priekopa, ktorá sa v hlbinách mora ukrýva. Máš v sebe útočisko pre všetky pozemské tvory, majú svoju nádej v tebe, a tá pilier ich života tvorí. Ten pilier si postavil ty, ty si jeho stavbárom, postav ďalších pár pilierov, budú tvojím základom. Základom pre ďalšiu stavbu, no tú postav pre seba, tá stavba bude tvojím svetom, o ktorý sa vzorne starať treba. Chápeš to aspoň trošku? To, čo tu teraz spomínam? City a myšlienky na ktoré myslím, život o ktorom rozjímam? Možno to bude trvať roky a možno tomu nikdy úplne neporozumieš, no keď zmysel týchto riadkov chápeš, už by ťa tak nemali trápiť otázky: Kto si? Kým si bol? a Kým budeš?