Basnicky.sk

Neprejde deň aby som na teba nemyslel, neprejde hodina aby mi tvoj úsmev na um neprišiel. No tiež neprejde minúta aby som svoj skutok ľutoval a neprejde sekunda aby som sa nad sebou zľutoval. Ľutujem čo som ti spravil, ľutujem že som ta až tak zranil, ľutujem že som na vyber nemal, že som ten boj so svojim svedomím prehral. Prepáč, výčitka ma zožiera, tvoja rana ma tak boli, no moja myseľ s mojim srdcom rovnaký názor nezdieľa, moje svedomie v plameňoch ohňa horí. Ľúbil som ťa, ako ešte nikdy nikoho, takej čistej lásky možno na tomto svete ešte ani nebolo. Je mi ľúto že sa to muselo takto skončiť, no ďalej som už nemohol klamať sám seba, nemohol som si to už nahovárať, že ma ľúbiš tak ako ja teba. Klamal som sa, tak veľmi to bolelo, ale ďalej som už nemohol, bo by moje srdce v sebaľútosti zhorelo. Ešte raz prosím o odpustenie že som to nechal zajsť tak ďaleko, no počúval som svojho srdca znenie, toho čo ma doviedlo až takto ďaleko. Tato báseň je pre teba, myslená ako posledné zbohom, písaná s vedomím že ju možno nikdy nedostaneš, dá sa vyjadriť aj jedným slovom: ĽUTUJEM.