Basnicky.sk

Slová...
Zdá sa sú zbytočné.
Veď tam,
kde dávno nezáleží na mene,
Kradnú
Noty polnočné...

Ah, spánok, spánok!
Navráť mi stratený pokoj!
Zavej pozemský vánok!
A Svet... Buď len
Môj, môj, môj...

Explózia vo vnútri,
No trosiek opäť niet.
Niet nad čím lámať rukami,
Veď mňa nezdolá už ani
Jed, jed, jed...

Vravíš:
Krič, šalej, bi!
No nemlč prosím.
Sni svoje sny,
I keď Ti ich kosím...
No ja stále
Mlčím, mlčím, mlčím...

Cháp ma bez slov,
Čítaj z mojich očí.
Poď stále za mnou,
Kam Slnce večer bočí...
No ja sa strácam s
Hmlou, hmlou, hmlou...

Tak ako dúhe farbu,
Mne navráť zmysel.
Otvorím dvere; poď dnu,
Ty si sa otočil a odišiel.
Veď len blázni
Smú, smú, smú...

No po tmavej noci
vždy prichádza ráno.
No nie je v mojej moci,
Aby Slnko stálo...
Chcem stále len
Sen, sen v deň...

V hlavných úlohách
Ty a Ja.
Po najkrajších dejstvách
Spadla opona.
No hra sa nekončí...
I keď hrám už len
Ja, Ja, Ja...

Život je javiskom,
na ktorom musíš hrať.
S tvárou pod maskou
Plakať či sa smiať.
No stále je to len
Hrou, hrou, hrou...