Nazvime ma obyčajný omyl
chyba prírody
zhoda náhod
nechcený osud
zrodená v nesprávny okamih
v zlý čas
na zlom mieste
predurčená k samote
strachu
bolesti
zostať nepochopená
tichá prosba v sterilnom prostredí citov
hlasný plač stúpa ku dnu
...presýpacie hodiny zastali...
okamih nádeje uviazol medzi zrnkami piesku
na chvíľu sa poodhalila brána ku šťastiu
omamné šťastie = euforické zlyhanie jedinca
nevhodné a zakázané ovocie pre omyl prírody
ono nepatrí do rúk náhody
...čas sa dal do pohybu...
násilne stiahnutá do reality,odtrhnutá od snov
začlenená do reťazca ako ďalšia násobná väzba
spokojnosť dávno odletela od mojej kolísky s výsmechom
ďalšia, opäť dobre mierená rana na slabé miesto
nepočuť ston, nevidno slzy, žiaden náznak náreku
postupom času navyknutá na ten skrat pocitu beznádeje
derie sa von z hlbín duše, ale exploduje tesne pod povrchom
a tak je pred zrakom spoločnosti chyba prírody
iba obyčajnou bábkou bez duše...
Dátum vloženia 25. 3. 2008 07:36makulienka 
Básen nemá vložený názov
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 2441
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- ludiana
začiatok sa mi páči viac ako koniec, ale chápem, aj ja sa tak niekedy cítim.
25. 3. 2008 08:15 - nereg. Saphira
prvá polovica sa mi páčila
druhá už menej
tá prvá polovica sa mi zdala taká citlivejšia
...ale je mi to až veľmi blízke...
u mňa je to tak na 1/2
25. 3. 2008 16:53 - nereg. Saphira
a ešte si mohla dať názov
25. 3. 2008 16:54 - nereg. makulienka
mohla som to veru aj pomenovat...tazko somnouD jj, ja viem, ja kazdu basen zacnem celkom obstojne a potom, na konci, to uz davam piate cez desiate...sak ja sa polepsim
*
25. 3. 2008 20:07