Basnicky.sk

Hmla.Som sama,vonku,na lavičke.
Ostrý vietor mi dvíha tričko a vyháňa zo mňa teplo.
To teplo,ktoré som cítila vždy keď sme boli spolu.
Letmé dotyky vo mne našli skrytú lásku.
Vpíjajú do môjho srdca obrovskú žiaru,teplo,
bezpečie a ja skladám masku.
Prechádzame sa po marazivom parku,
horím teplom.
Vkladám ti svoju dlaň do tvojich rúk,
a ty ju vždy pobozkáš.
Prečo ťa zrazu strácam?
Nevidím ťa tak ostro,vnímam len tvoje obrisy.
Nemôžem ti vidieť do očí a to ma oslabuje!
Už sa ťa nedočiahnem ani dotknúť...
Strácaš sa mi...
Cítim zimu...chlad...pobozkaj mi dlaň...
Prečo to nespravíš?Už ma nemáš rád?nevidíš ako sa trápim?
Cítim,akoby som mala zavreté oči..
Prečo ich neotvorím?Sú unevené...
Po chvíli otváram...Vládzem...
Zobúdzam sa?
Bol to len sen!
Sen ktorý sa nikdy neuskutočnil...
Tak prečo sa zobúdzam?
Vidím ako padá posledná hviezda na oblohe...
Bola to tá naša?
Ostrý vietor mi dvíha tričko a vyháňa zo mňa teplo.
Nič ma nezohrieva.Necítim bozky.Podávam ti dlaň,no necítim ani tvoj dotyk.
Toto je skutočnosť?
Ja vidím hviezdy.
Nepadajú.
Možno niektorá z nich bude naša.
Moja a tvoja...
Vidím len tmu...
Je to tieň,ktorý neodchádza z môjho srdca...
Raz si sa ku mne postavil,a tieň vo mne ostal...
Urobil si to naschvál?
Alebo si naň skutočne zabudol?
Tak so poň príď a urob ma šťastnou...
Ja ti venujem svoj tieň.
Ruka v ruke v zimnom parku.
Cítim teplo...