Basnicky.sk

Mala som voľakedy dávno v duši kvet,
a okolo toho kvetu sa mi točil svet...
Polievať ho láskou nemalo zmysel,
no raz jeho strach odrazu prišiel...
A kvet začal pomaly odumierať,odumieral pomaly
jeho strach a tie červy ho z vnútra požrali....
Kvet sa príliž bal svojej krásy
a preto sa už nikdy nedočká spásy...
Po tom kvete zostala jama z koreňa,
tá jama tam až dodnes bolela...
Na ten kvet spomínam až pričasto,
zostalo mi v spomienkach príliž hmlisto...
Bol mojou súčastou a ja som platila
až napokon zrieknutosť ma hnusne zabila....
Teraz už nie je kvet v mojej duši
sama som kvetom v niekoho ruži...
Ten clovek ma polieva a miluje....
most lasky a dovery buduje...
Nebojim sa ani hlasu ani krasny
a preto sa ja dockam svojej spásy