Basnicky.sk

Nemáš priateľov a život je ako boj
chvíľami si myslíš že to už nevydržíš
každý po tebe kričí iba : “STOJ!”
a ty poslednými silami pri živote sa držíš

Viem aký ten pocit je
cítim ho tiež každý deň
nikto ťa uz nemiluje
pre každého si ako tien

Okolo teba veľa ľudí prechádza
no nikto sa naobzrie
každá tvár sa zodvihne a hned sa stráca
ked na teba čo i len okom pozrie

Za chrbtom sa smejú šuškajú o tebe
a ty len sám tam stojíš v strede cesty
nemáš nikoho blízkeho pri sebe
už sú spálené všetky priateľské mosty

A ty rozmýšlaš ísť a či ostať stáť
alebo padnúť na kolená a prosiť?
vari ťa už nikto na celom svete nemá rád
čoby ťa aj na rukách chcel nosiť?

Vtedy zamyslíš sa na krátky čas
v hlave sa ti zobrazujú rôzne tváre
ešte neostalo také prázdno v nás
ešte niekoho predsa máme

Ano sú tu stále s nami
sú a ľúbia nás
sú to predsa naše mamy
ktoré naveky ostanú pri nás.