Basnicky.sk

Bohatý, krásny a namyslený. Tieto tri slová by vás ako prvé napadli pri pohľade na Olivera. Bol rozmaznaným synčekom svojho prachatého tatinka. Život si užíval, okolo seba mal plno krásnych žien, jednoducho- bavil sa.
Skutočných priateľov nemal, akosi mu stačili povrchné priateľstvá. A sex? Najviac mu vyhovoval ten na jednu noc. Nikdy do žiadneho dievčaťa nebol zaľúbený, nepoznal ten krásny pocit. Na ľuďoch mu nezáležalo, len sa s nimi ľahostajne zahrával. Naposledy plakal, keď mal sedem rokov. Dnes má 19. Oliver bol typický bezcitný a arogantný filmový chlapec.

Raz cestou na jednu žúrku do vychyteného podniku prechádzal parkom. Cez plecia mal štýlovo prehodenú koženú bundu, na rifliach sa mu blyšťal opasok Dolce & Gabbana a nezáživne žváchal fialovú Airwavesku. Svetlo už potichu začalo prehrávať s tmou a on len kráčal do centra mesta. Zrazu ale v prázdnom parku zbadal akýsi ,,rušivý element´´. Jastril zrak do šera a uvidel neznáme dievča. Na tráve malo rozprestretú deku, na ktorej sedelo a hľadelo smerom k pustej oblohe. Dievčine sa pozdĺž pliec vlnili dlhé blonďavé vlasy, na ruke sa jej leskol strieborný prsteň so zafírom a oblečené mala ľahké jednofarebné šaty, ktoré mali vzadu veľkú mašľu. Bola bosá. Vyžarovala z nej akási nebeská energia.

Oliver podišiel k nej. ,,Čo tu robíš?´´ spýtal sa. ,,Pozorujem motýle´´,odvetilo dievča. ,,Ale veď tu žiadne nelietajú´´,bránil sa. ,,Nestačí mať otvorené oči, musíš vnímať aj srdcom´´,nabádala ho. ,,Tej asi preskočilo´´ , pomyslel si chlapec v duchu, ,,veď tu žiadne motýle nelietajú, o čom to kecá, okrem toho nemá ani topánky.´´
,,Ja som Nimue´´, prerušilo niť jeho myšlienok dievča. ,,Oliver´´, odvetil ľahostajne. Mal chuť odísť, ale niečo ho pri nej stále držalo. Nejaký neviditeľný magnet. Dali sa do reči a on si prisadol k nej. Deka bola studená, ale predsa na nej bolo útulno. Už sa prestal zaoberať tými neexistujúcimi motýľmi. Začal si všímať ju. Všímal si jej veľké smaragdové oči, plné pery a lišiacky úsmev. Tiež aj spôsob, akým rozprávala. Mal kopu dievčat, blondínky, brunetky, vysoké, nízke...tuctové. Nikdy ale nestretol takú čarovnú bytosť ako Nimue, žiadne sa jej nemohla rovnať. Bola záhadná od mena až po jej bosé nohy. Možno práve to ho na nej tak zaujalo...

Rozprávali sa celé hodiny, smiali sa, hovorili si rôzne zážitky. Oliver zistil, že sa nemá veľmi čím chváliť. Áno, peňazí mal viac než dosť. Červené Porsche v garáži, na záhrade bazén a prenádhernú otcovu vilu. Život ako v bavlnke. Ale chýbali mu priatelia, láska a rodina. Mamu nikdy nepoznal a otec svoj zanedbaný vzťah k synovi kompenzoval peniazmi. Nikdy sa nesťažoval. Vlastne nad tým nikdy neuvažoval. Len teraz, pri nej, zistil, že so svojím životom vôbec nie je spokojný. ,,Máš šancu zmeniť to. Veď ešte budeš dlho žiť, však?´´ povedala.
,,Prosím?´´ nechápal chlapec. ,,Ešte budeš dlho žiť, však?´´ zopakovalo dievča. ,,To čo je za otázku? Ako to mám, prosím ťa, vedieť? Ty to snáď vieš, že? ´´ Nechcel, aby to vyznelo tak podráždene. ,,Áno´´, Nimue sklopila zrak. ,,Čo?´´ mal pocit, že nerozumel. ,,Áno, dnes je posledný deň môjho života.´´
,,Ale...ako to...?´´ Oliver strácal slová. ,,Nepozeraj tak na mňa. Z takýchto vecí sa sranda nerobí. Mám rakovinu´´,povedala dievčina. Rozviazala si šatku, zložila blonďavú parochňu a odhalila svoju holú hlavu. ,,Mám rakovinu v pokročilom štádiu a lekári mi typovali rok až dva života. Prešiel rok a pol a ja cítim, že dnes to príde. Som s tým vyrovnaná´´, pokračovala. Oliver bol ako omráčený, nevedel, čo má povedať, mal sucho v hrdle. ,,Ale..prečo teraz nie si so svojou rodinou? Prečo namiesto toho sedíš sama v parku?´´ ,,Nie som sama, sú tu so mnou motýle, tie milujem.´´ Nechcel jej znova protirečiť, tak sa len chabo usmial. ,,A tvoja rodina?´´ spýtal sa. ,,Nemám rodinu. Som sirota. Otca som nikdy nepoznala, odišiel keď som bola ešte bábätko. A mama zomrela dávno pred mojou diagnózou´´,hovorila dievčina. ,,To mi je ľúto...´´ Na nič iné sa nezmohol. Toto naozaj nečakal. Aj keď dievča videl prvý krát v živote, veľmi mu na nej záležalo. Bola to pre neho obrovská rana. Musel si priznať, že sa do dievčatka zaľúbil. Po prvý raz cítil niečo tak silné a úprimné. To, čo mu práve povedala, bolelo tak veľmi, neopísateľne. Chcel jej pomôcť. Ale ako? Ona bola so svojím osudom vyrovnaná, ale on sa s tým vyrovnať nedokázal. Cítil, že najlepšie jej pomôže tak, že zostane pri nej. Keď Nimue zbadala ligotajúce sa slzy v jeho očiach, pevne ho objala a pobozkala na šiju. Po líci jej stekala slza a tíško povedala: ,,Ďakujem, že si so mnou.´´ ,,Aj navždy budem´´,odvetil som smútkom v hlase. Nežne sa pobozkali, chlapec ju držal vo svojom náručí a ona pomaly zatvorila očká... Po prvý raz v živote Oliver zastonal : ,,Milujem ťa.´´ Na jej krehké ústa si sadol farebný motýľ a zľahka trepotal krídelkami...