Môžu ma obkľúčiť búrky dookola
Ja som pánom svojho ticha
Nerušte moje kruhy pokoja
Nikto mi krivdou srdce nedopichá
Svet klame, hreší
iný nevymyslíme
ak seba zmeníme
on bude lepší
Drsným tupcom hlučne svaly znejú
Moje dumky sa len tíško smejú
Stále kopú do otvorených dverí
Ja mám dušu zakotvenú v mieri
Šťastie a pokoj
nehľadaj vôkol
ak ho v srdci nemáš
darmo vonku pátraš
Moc má veľmi tvrdé strely
Sopka nadržaná, vypustené zvery
Aj keď padám, obeť skrvavená
Vnútro mi blaží hudba Beethovena
Svet hrozí, mučí
si bez viny ?
buď iný !
on pokročí
Život mi napľuje, prehrám s ním kocky
hlas ohňa ma hreje, pradenie mačky
Blízky sa vzdiaľuje, idú horké chvíľky
Sonáta lesa mi zneje, čujem vtáčie trilky
Krehké šťastie
telo motýlie
chytá sa ťažko
trvá krátko
Svet je hlúpe trnie
hrozná protiveň
seba zmeň
on zmúdrie
Dátum vloženia 19. 3. 2008 21:42šumo 
Svet ticha
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1661
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- ludiana
pripadá mi to ako nejaká pieseň, asi tým, že sa tam striedajú strofy s dlhším a s krátkym veršom. pekné.
20. 3. 2008 16:27 - nereg. Marihuannita
no, striedaju sa tam obrazy ktore sa mi pacia s takymi co su uz horsie.... a "neruste moje kruhy" je mi to strasne zname....
no celkovy dojem nie je zly....
21. 3. 2008 15:16 - nereg. habibi
pekny pokus....
21. 3. 2008 23:26 - Liliam Noba
vazne, ked toto citam, uvedomujem si, aky blizky je mi tvoj styl pisania.. len s tym rozdielom, ze pouzivas omnoho väsciu slovnu zasobu a viac tajomna, coz ja sa skôr snazim orientovat na ludi, ktori sa proste nechcu zamyslat.. ale krasne, fakt, Ivan Krasko keby toto cital, bol by hrdy, priblizujes sa idealu, o ktorom sam len snival a vyslovil ho v basni Poetika starej lyriky (poznas?)
5. 6. 2008 22:23