Basnicky.sk

Zase je sám v klietke ešte prykritej
neakou dečkou.Vraj aby ráno nerušil.
Tak je ticho,len sa zobákom prehrňa
v perí.Ved čo iné môže robiť.Vlastne ano
prebehne mu hlavou to ´´nespočetne´´ vela možností.Môže sa najesť,len v miske nemá ešte nič takže to znamená čakať.To mu už neprekáža.Už si zvykol,ved jeho život je samé čakanie a samota.Takže by mohol klvať do zrkadielka,alebo...alebo...Takže tých možností zase nie je až tak vela.Našuchoril si perie a uvelebil sa na bidle.Premyšlal o tom či sa už má konečne s takýmto životom zmieriť alebo má dúfať na niečo lepšie.Napríklad slobodu.Pri slove sloboda sa mu na chvíľu zalesklo v očiach a rozprestrel svoje slabé krídla.Na malú chvíľu pocítil šťastie.Z čoho má vlastne ešte radosť?Z jedla,zo slnka ktorého hrejívé lúče mu občas zohrejú telo.Aspoň neaké teplo v jeho živote.Plnom chladu,odmietania a samoty.Dajú mu najesť,vymenia noviny,občas dostane vaničku s vodou.To je jeho najväčšie potešenie.A...vlastne este niečo...ked sa mu podarí utiecť z klietky.Občas,tak dva krát do roka.Vtedy zisí,že je už prílíš slabý na lietanie.Takže ho skoro chytia a strčia späť.Ziadne pohladenie,žiaden dotyk ani maznanie.Nič,len chlad jeho malého väzenia do ktorého aspoň na chvíľu preniknú slnečné lúče.Ako rád by sa preletel pod modrou oblohou.Jeho telo by hladil vánok alebo by sa kúpal v daždi.Zase by cítil vôňu slobody.Z premýšlania ho vyrusil pohyb padajúcej dečky,škripot otvárajúcich sa dvierok a zvuk dopadajúceho zrna na umelú hmotu misky.Takže sa začal další deň.Pochopil,že to už takto bude stále.Ale aj napriek tomu sa nevzdáva,každé ráno sníva svoj sen o slobode.Ved čo ak by predsa...