Basnicky.sk

Kráčam,skoro utekám
po ceste,čo najďalej od teba.

Nepochopím,naozaj nikdy,
ako si to mohol urobyť?

Nepozerám pred seba,
toľká hanba ma zožiera.

Náraz prudký,nepekný,
zaskočená cítim ako padám.
No nepadám naozaj,
nie je to celkom tak.

Cítim teplo tvojho objatia,
silu tvojich rúk,
ktorými si ma zachytil,
ale kto vlastne si?

Pomaly zdvihnem hlavu.
Vidím krásnu tvár,
krásnou ju robia oči.
Tie nádherné,zelené oči.

Pozerám sa do nich
a strácam dych.
Pohľad do nich je očarujúci
aj nebezpečný zároveň.

Očarujúci,pre ich lesk,
lesk hodný diamanta,
ktorý žiari dobrotou.

Nebezpečný,pre ich tmu,
tmu hlboko vo vnútri,
ktorá ukrýva niečo zlovestné.

Nedokážem od nich
odtrhnúť svoj pohľad.
Sú ako čierna diera,
vťahujú ma doseba.

A ty,na môj úžas,
sa krásne usmievaš.
Ten úsmev mi preniká
celým telom až k srdcu.

Nie,nie je to úsmev,
je to vášnivý bozk
pohlcujúci ma úplne celú.

Žeby sa práve teraz
niečo nádherné začalo?