chcem ťa vidieť ešte aspoň raz
aby mi ešte raz prebehol po tele mráz
taký krásny
taký zvláštny
otupuje všetky moje zmysly
zrazu neviem čo je strach
nevnímam čas
všetko by som dala za jeden pohľad
len to divné napätie
je vo mne
vždy , keď na mňa pozrieš
tak mi láska poraď
čo robiť mám
keď milujem niekoho kto ma nevníma
tajne ťa pozorujem
keď sa nepozeráš
bojím sa ku tomu priznať
bojím sa odmietnutia
bojím sa ,že mi povieš
"nemilujem ťa "
a ten len sledujem z ďialky
z bezpečnej v vzdialenosti
si už s inou
a to ma privádza do "šialenosti "
neviem ako vyrovnať s tým
už ťa nechcem ľubiť
moje city sa menia na nenávisť
už to neviem zastaviť
zmierňujú to len slzy
prechádzam sa po ulici
do tmy mi svetia pouličné lampy
v duchu odriekam zmetené modlitby
kedy sa to skončí
bolí ma to
lebo viem , že som ostala nechcená
vyviesť z omyľu z len nová láska
no už vdávam
už dlho na ňu čakám
-neprichádza ...
Dátum vloženia 22. 8. 2005 21:02janka
NECHCENÁ(1)*
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1652
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- hawkey
tusim som tu raz cital, ze nepises koncepty, ale hned hotovu basen...skus si ju niekolko krat po sebe precitat hned ako ju napises, odloz ju a na druhy den znova, uvidis, ze to pomoze...je dobra, ale pripada mi to stale ako koncept, skus ju troska vysperkovat, verim, ze na to mas, lebo je dobra, len nieco malo jej chyba...
22. 8. 2005 22:42