Basnicky.sk

Sú malé biele pierka našej slobody v oblakoch.
Ako drobné kvapky zronenej šance plné neistôt sú,
ich dotyk pokorí z beznádeje strach.
No len tí čo veria slepím očiam hazardéra,
len oni vďaka nim zahnať smäd smú.

Je však správne veriť,
že zo zrna na púšti zeleňou zažiari strom krásy?
že z malého potôčika raz búrlivá rieka zemou otriasať bude?
Či nájdem raz v týchto malých ligôtkach spásy?

Korene tvrdých sklesnutí hlboko vo mne razia
...razia si cestu až k srdcu, prehry moje zasiali ich tam.
A obavy, že z trblietiek stane sa jed,
ma ako bozky bielej zimy mrazia.

Čierno-čierny hábit jeho veličenstva
bije mi do oči až srdce mi planie strachom neistoty.
Kráľ Osud panuje silou bytia i šialenstva,
krvopotne bojuješ s ním,
pánom pokoja i márnenia besnoty.

Kvapky tak plačú ti na tvár
s odkazom z neznáma, že malú nádej ukrývajú.
Len ty im môžeš brány otvoriť,
tým ktoré sú možno ako ruží pár
čo na hrob ti neha žiaľu položí
a možno ako radosť, ktorú tí čo riskovali prežívajú.