Basnicky.sk

V krajine osamelých duší,
z mŕtvych tiel láskou sklamaných,
stroskotaný koráb na súši
prezrádza dávno hľadaných.
V sivej hmle,v chladných oparoch
vídať len smútok v nočných výjavoch.
A rosa klesá s výkrikmi samoty.
No ten ston zachytí kráľovna temnoty.
Jedinou spásou týchto prízrakov
je láska schopná tisícich zázrakov.
Láska čo rozsvieti maják túlavých,
rozplynie opary stratených...zúfalých
Pomôžme spolu tejto krajine,
prežime lásku čo si tvoríme.
A keby dotyk našich pier,
vniesol len lúč do temných sfér...
Tak chcem s tebou spasiť tých,
ktorým už hrali rekviem