Nevládzem vrátiť ten okamich
túžim už zasa chodiť po vlastných
musím nabrať druhý dych
z ďialky počujem nieči vzdych
nie je môj
ale len tvoj
tvoje oči mlčia
nič nevravia
vyčitky ťa v duši pália
rozkotúlali sa ako gorálky
ja viem ,že slnko v tvojej duši
viem to
aj bez slov
čítam v nich smútok a žiaľ
možno preto si pri mne neostal
naučilo ma to veľa
naučila ma to
láska nebýva všemocná
ani večná
naučila som vážiť si každú chvíľu
čo na to s Tebou strávila
no už je neskoro už ťa stratila !
Dátum vloženia 22. 8. 2005 15:34janka
ASI TO MUSELO BYŤ....
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1448
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti