Srdce ochorelo bolestným mlčaním citov
a myseľ je ako bláznova komora.
Odniesla si kus červene života krásou svojou
a divadlo život nahradí mi smrť skorá.
Hľadím ti bránou očí na kus ľadu
na spomienky, ktorým čas odrezal cestu k srdcu.
A tak len ničotou ako duch prázdneho hradu
prekvitám v svetle tmy,
v zmyselnosti nezmyslov
v pýche verného zradcu.
Už necítim plamienok, ktorý zakladal pohľad, úsmev
čo venúvala si mi každým dňom,
čo napájal som sa v nich tak rád.
Už necítim pri ťa sebe láska, lež stratil som tieň tvoj
v šialenej diaľke prekliatých dní,
v ktorých zaklial som myseľ a osud svoj.
Počujem len tiché šepkanie vlastnej prázdnoty
ako s duchom na odchode dostávam strach zo samoty.
Stojím tak na prahu mojej temnoty,
stojím, čakám, možno dočkám sa slobody.
Dátum vloženia 14. 3. 2008 21:52DePerte
Po odchode
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 3167
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. predpol.a
-ty zúfaš si
a noc zranila seba
aby samota
mohla vzlietnuť k nej-
ze jej, mna to vie oslovit..no co
15. 3. 2008 00:51 - mimusik
veľmi krásna báseň....už len kôli tomu, že ju napísal chlapec...
je v nej niečo čo zasiahne človeka do srdce...presne do jeho stredu...a zanechá v ňom stopu...proste úžasne...
15. 3. 2008 21:32