Basnicky.sk

Slnko mi už nebude svietiť tak, ako kedysi,
a tvoj pohľad ma nebude hriať,skôr vydesí.
Nebudem sa toľko usmievať tak, ako nedávno,
veď ty si zanechal po sebe to prázno.
Prv si si ma namotal veľa veľa krát,
aneskôr si sa dopustil veľa zrád.
To, že možeš kludne spať je sila, najradšej by som ťa v spánku zabila.
No nedokážem to spraviť,
svet bez teba ma nebude baviť.
I keď nemám v náručí,
tvoju prítomnosť mi život zaručí.
Nenávisť či láska ?
TO je jedno,ale mi niečo pod nohami praská.
Žeby to už bolo zmoknuté drevo ?
Z tých síz vyronenych ?
Nenavidím, že ma ignoruješ,
no tak isto keď na mňa pozrieš.
Neviemprečo si ma ešte všímaš
však si zaprel čo sa dalo,
no vidieť ťa zdialky je pre mňa veľmi málo.
Milujem ten tvoj priamy pohľad,
zamrznem a mením sa na ľad.
Milovala som keď si ma pohľadom prepichol,
no teraz sa obraciaš potom ako si si ma všimol.
Nebolo to tak vždy,
neboli to len moje výmysly.
Naozaj si tam bol, a ty to vieš čo sa dialo,
úžasné,neuveriteľné blaho.
Čím viac si bol ku mne bližšie,
vzlietala som čoraz vyššie.
NO zároveň som padala k zemi,
a dávala ti svoje srdce zo slovami:vezmi!
Veriť sa tomu nedalo,
a vravela som si,že sa mi to len zdalo.
Vyzeral si ako aniel z neba,
no bola som asi dosť vedľa.
Neverila som a ešte stále neverím,
že sa v tebe nemýlim.
Nechápem teba a tvoje činny,
ty si za moju bolesť jedine vinný.
Nechápem ťa alea ni trochu,
spravil si zo mňa sochu.
Nenávidím ťa, ale zároveň nemôžem na teba zabudnúť, užlen preto, že sa ti nedá vyhnúť.
Vyplakala som tu srdce na zdrape papiera,
už možno chápeš, že pre mňa znamenáš veľa!