chcem spomienky na prach premeniť
prečo si ma musel opustiť
neviem či ti dokážem odpustiť
žijem len z minúty na minútu
neviem ako plynú
a kde vlastne končia
všetky nevypovedané slová
končia možno v mori
možno ostanú spálené v poslednom slnečnom lúči
možno ich odnašajú morské vlné
niekde preč
aby tie slová stratili svoju reč
tam kde neexistuje žiadna bolesť
miesto ktoré bolo vysnívané
miesto , ktoré teraz hľadám
každého pocestného čo cestou stretnem
na neho sa pýtam
no nik neviem kde je
a tak som zvova na začiatku
neviem kam poslať slová
čo mi ubližujú
čo mi dušu tam veľmi spaľujú
slzy už nepomahajú
čas ma zradil už dávno
ani som si nevšimla kedy moje srdce
potichu zomrelo
Hľadám stále to miesto kde slová odchádzajú
nechcem už cítiť biolesť čo vo mne vyvolávajú
v knihe som našla zakínadlo
skúsim to
beriem buď všetko alebo nič
a preto odriekám modlidbu
ešte za hlbokej tmi
tak je najlepšie
spraviť to pod rúškom noci
keď celé mesto spí
odiriekám slová posledné
nech sa stratia v ďiaľke moje slová boľavé
a prv než svitne nový deň
dúfam ,že na Teba zabudnem
aj na slová pýchy
čo mi tak ubližili
je tu nový deň
a ja s ním
stal sa pre mňa iným
krásnym , slnečným
kúzlo sa podarilo
boľavé slová o do mňa odišli ...
Dátum vloženia 20. 8. 2005 16:03janka
Zaklínadlo(alebo kam odchádzajú boľavé slová...").
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1534
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti