noc
pripomína poslednú pieseň.
Som stratená
a utekám pred sebou ,
nechcem ľúbiť
čas zaspal , sníva i nebo
aj slzy stíchli.
Mĺkvo sa ovlažím
tichými vzdychmi,
pieseň okúzlenia sa vznáša
tmou stratenej viery,
už neobjímeš
nahé pery
bozkami z plných dlaní,
ukonaný
bez tieňa
uplakaných sviec
a luna opäť zhodila
svoj čierny plášť s pliec
Dátum vloženia 8. 3. 2008 22:20celkomsmutna 
šťastie sa nepozerá
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2052
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti