Basnicky.sk

FÚKA VIETOR

Fúka vietor, hýbe konármi bez listov,
prechádza mnou, tou krajinou hmlistou.
A ešte prší, moknú mi vlasy,
darmo hľadám v mojej duši náznak krásy.
Všade blato, odtrhnuté steblá trávy,
pýtam sa, kto mi krajší deň už spraví.
Rozmýšľam, no dopredu sa jedno meno derie,
meno, ktoré mi všetko dáva, i všetko berie.
Meno, na ktoré neviem prestať myslieť vždy,
keď pozriem na prírodu, pozriem na hviezdy.
Keď myslím na lásku a na nádej,
keď rozmýšľam, čo bude so mnou ďalej.
Keď láskou zahorím a bozkávať chcem Ti ruky,
keď už nechcem myslieť, chcem zahodiť smútky.
V noci otvorím okno, vidím mesiac a omámená stojím,
vtedy len ľúbim, ľúbim a trochu sa aj bojím.
Ty jedným pohľadom môžeš vyhnať môj strach,
zničíš pochyby, ak Tvoje pery budem cítiť na ústach.
Keby mi prišla správa, keď ja som neposlala prvá,
keby som cítila, že Tvoje objatie, aj keď Ťa pustím trvá,
keby si spravila niečo bez môjho podnetu,
keby si... Keby si bola teraz tu.
Ja chcem pochopiť, že si taká, že ma ľúbiš... viem,
tak mi povedz, prečo ešte stále niekedy pochybujem?
Tak prečo raz neurobíš niečo proti svojej vôli?
Prečo, keď vidíš, ako ma srdce bolí???
Stále si opakujem, že Ty si taká a nikto Ťa nezmení,
viem, že všetka moja láska z Tvojej pramení.
Nepoznám Tvoju lásku, ľutujem len seba,
a viem len jedno, že neprestanem ľúbiť. Teba.