Stojím tu pri smutnom strome
na našom mieste
pripominám si
čo všetko sme tu zažili
strom len ticho šumí
niekde vo svojom kmeni
ma tiež ukryté spomienky
jedného chlapca
ktorý tiež kedysi ľúbil
na listoch sa ešte lesknú jeho slzy
jeho kmeň je silný
no skrýva veľa bolesti
konáre sa beznocne sklaňajú k zemi
už su dlho stojí
je starý
akoby tu bol odjakživa
veľký
krásny
ja tu stále stojím
a čosi si potichu šepotím
možno sa len stromu zverujem
ako veľmi ťa milujem
prosím ťa prepáč mi ,
nedokážem ti povedať priamo do očí
vraví mi svedomie
možno to nie je spávne
bojím sa čo sa stane
bojim sa , že keď toto tajomstvo
odhalím pred Tebou
skončí sa naše priateľstvo
plné krásnych slov
plné plachých dotykov
tak túto spoveď ukladám do kmeňa stromu
tak hlboko ako sa len dá
som tu už pokojná
lebo viem že je ukrytý tam
kde nikomu neublíži
mne sa uľavilo
už ma srdce nebolí
lebo viem , že strom ku ktorému chodím
tam stále stojí !
Dátum vloženia 18. 8. 2005 19:26janka
Strom
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1751
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti