Basnicky.sk

Mladý chlapec - romantik,
ticho pred ňou stál,
tak veľmi ju až na smrť miloval.
Možno občas príliš zvád,
napriek tomu ju mal rád.
Veľké srdce zo sviečok v izbe horí,
jej hnev jeho srdce strašne morí.
V osudný deň to čierne na bielom stálo,
že stačilo len tak strašne málo.
Pritúliť si ho s sebe, mladá dáma,
nebola by si teraz ostala sama.
Pohľad upretý do neznáma,
začína sa desivá dráma.
Ticho sedí, pred seba hľadí,
ten pohľad nič neprezradí.
Nik nemôže za to, čo sa stalo,
nik nedozvie sa, čo mu život vzalo.
Na čo myslel v poslednej chvíli,
možno na to, že sa život mýli.
Kristínka v jeho ušiach ako ozvena,
tá noc sa zrazu zdalo vzdialená.
Tisíckrát a dookola,
túžil sa on dívať zhora.
Zabudol si roztiahnuť krídla,
tvoje oči už krásu sveta neuvidia.
Taký malý, nežný vtáčik,
zo zeme vyletel si na obláčik.
Odtiaľ sa už teraz dívaš,
tam v pokoji opäť snívaš.
Maj sa krásne a buď šťastný,
nech máš na tvári výraz slastný.
Usmej sa už tak, ako vtedy,
keď sme sa rozprávali naposledy.