Basnicky.sk

Ruža je krehká
keď ju vidím chcem ju ovoňať
aj keď viem že pichá
aj tak sa jej tužím dotykať

aj keď vishne
visnú aj je lupene
čas jej krásu nevzal
mám ju stále v sebe

stráži
hojí smútok čo mám v sebe
pomaly sa stráca žiaľ
čo si do mňa zasial

taký pálivý
cítim ako sa postupne
rozpadá môj svet
na kúsky

minulej zničenej lásky
ktorá už nie možná
no ma bolí ,
ktorá ma ničí

asi som si nevšimla čo mi ruža hovorí
možno ma len tá láska o zabudnutie prosí

možno aby som bola chviľu sama
naučiť sa čítať medzi riadkami
naučiť sa čítať vyčitavé pohľady mojej mamy

odpustiť
vrátiť pohľadenie
nech sa do mojej duši
zase vráti jas
ktorý tak náhle vypršal

preto som ostala ostala stratená
nedzi pohľadmi
zabudnútich dní ...