Voláš ,že mám ísť
ale kam
možno už blúznim
a všetko sa mi zdá
stratila sa moja hviezda
potujem vesmírom
no netuším kde som
cítim len len chlad
a trápenie iných hviezd
počujem ich tiché vzliky
vičitky
nechápu prečo ich už nikto nechce
no svetia ďalej
už tak chladne
nevyspitaľne
chvíľu ich počúvam
v nemom úžase
zatajim dych
sú také krásne
aj keď tak dávno stratili cit
no možno som to mohla zastaviť
no priznám sa
prestala ťa ľúbiť
ja sama
bála som sa skončili medzi hviezdami
odpíš mi
a pošli to neba
možno ešte nie je neskoro
a tvoj odkaz ma vyhľadá
možno ti raz pošlem odkaz Ja
hviezdy mi požičajú silu
aj ja sa vrátim k Tebe na zem
možno ešte precitnem
možno je láska naozaj silná
boľavý žiaľ prekoná
možno
možno predsa len ...
ach zas klamem
viem
no už som už taká
no ešte vyslovím slová trpké
v pološiale
v chviľkovom zatemnení mysle
v tejto danej chvíli sa mi to zdá správne
preklinam ťa láska
NECHCEM ŤA
je neskoro spytovať svedomie
odvolávať slová
kliadba sa už pomaly naplňa .
Dátum vloženia 16. 8. 2005 19:50janka
CHLAD HVIEZD
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1602
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- janka (napísal autor básne)
KLIATBA
16. 8. 2005 20:57