porodili ste decko,
dali ste mu všetko,
to som bola ja,
malá krikľúňka.
keď som plakala, vy opatrovali ste ma,
keď mi bolo zle, nikdy som nebola sama,
no roky plynuli a už mám 16,
a mnohé veci zmenili sa..
milujem vás aj nenávidím,
od nevidím do nevidím,
dali ste mi život no nenecháte ma žiť
miesto aby malasom byť šťastná len moje srdce utrápiť
pre nejakú hlúposť nedovolíte mi po čom túžim,
darmo sa 3 dni ako sprostá snažím,
tak si ma trápte, ak vám to robí dobre,
no moje spravanie už nebude dobré.
keď potrebujem jesť už neplačem,
aj na wc to už sama zvládnem,
plačem už len pre trápenie,
ktoré spôsobili ste mi vy..
Dátum vloženia 14. 8. 2005 18:14lencinocka
rodičia
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2831
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lencinocka (napísal autor básne)
devoted to my parrents..
14. 8. 2005 18:15 - Drobcek59
AJ MOJI RODICIA MA NENECHAJU VOLNE DYCHATA NENECHAJU MA VOLNE ZIT
15. 8. 2005 12:13 - nereg. Death Poet
dost dobre,zaujimave,ale chcem ti povedat ze aj ked ta trapia bud rada ze ich mas....
16. 8. 2005 11:47 - nereg. Júlia
To neni od Teba pekné, rodičia Ťa ľúbia a preto sa o Teba boja... Váž si ich viac...
2. 10. 2005 14:02 - Daron
toto ti moc nevyšlo... ale už som čítal aj horšie... asi tu všetkých príliš ovplyvnilo to že si príliš "akčná" na svojich rodičov... ale aj keby tam bolo hocčo iné tak máš určite aj lepšie...
1. 12. 2005 18:12