Basnicky.sk

Východ slnka a následný pád,
vraj sa netreba ničoho báť.
Sedím sám vo svojom kútku,
cit pre teba chovám nezriedený,
oddávam sa smútku,
a pohľad mám sklenený.
Júlia, Júlia, kde si moja Júlia,
celá moja nádej sa zrútila,
do hlbín oceánu smútku tmavého,
ty si mi myšlienku vnútila,
už viem - nikdy si neverila že si natrafila na toho pravého.
Východ mesiaca a zase pád
ako Ti dokážem, že Ťa mám rád ?
Vyšiel som na balkón,
žiarivé hviezdy,
svietia nadomnou do mojej kresby.
Portrét tvoj držím v rukách,
zatiaľ čo moje srdce hynie v mukách.
Slza prvá padla na zem,
jediná cesta - skočiť len.