Obnoviť
Niekedy,ked je človek sám
a už nevie kudy-kam,
myšlienka mu hlavou blysne-
na čo som tu vlastne,Kriste?
Do problémov stále padám
a najbližších do nich ťahám.
Môj svet býva pochmúrny,
bez slnka a bez luny.
A ak sem-tam vyjde slnko,
vyjasní sa celý svet,
hned si uvedomím trpko,
že šťastia už pre mňa niet!
Chcela by som aspoň raz,
mať ten krásny pocit,
potrebná byť ako jas,
ľuďom radosť nosiť!
Dátum vloženia 7. 8. 2005 18:39Death Poet 
Temnota
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1650
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľaťUlož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
vybrali.sme
Linkuj.cz
Jagg.cz
Google
facebook
yahoo!
digg
delicious
furlKomentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre
Literárna zbierka obsahuje básne a poviedky autorov publikujúcich (alebo v minulosti publikujúcich) na basnicky.sk
