Basnicky.sk

sochár tvaruje sochu
pomaly krehko
pomaly jeho ruky sa nesmú pomyliť
tak si len v noci

tvaruje si postavuje
svojej milej
čas už nevnímá
slnko už pomaly vychádza

no pracuje ďalej
možno len potrebuje nádej
aby ro raz nikto ľúbil
no momentálne len svoju sochu poliava slzami

verí , že sa mu dielko podarí
dáva do nej všetko čím žil
týmto všekým
úsmevom sklamaním

dávnou láskou
čo kedysi stratil
ON jej nestihol ako veľmi ju ľúbi
ako veľmi s ňou chce žiť

to boli kruté lži
čo ich lásku rozdelili

pamätá si jej tvár
neverí , že láska bola len krátky ošial
nikdy neprestal , že jej neopýtal :
lubila si ma ?

kto v ňou lásku zastaví
tvaruje jej tvár po pamäti
kto po ňom zastaví stopy
nenaplnej lásky

no on pomaly svoje dielko dokončil
unava ho zmáha
pomaly zaspáva
možno sa len ponáhľa do svojho sna

ku nej
tak veľmi chce snívať krásny sen
o jednej krehkéj dievčine,
ktorú smie osloviť,
ktorú smie ľúbiť

ktorej dokáže veriť
ku ktorej sa dokáže priblížiť
ktorá mu dokáže naplniť túžby

ktorá mu už neublíži
ktorá v ňom jeho búrlivú dušu postráži
ktorá ho postaví opäť na nohy
dievča , ktoré v ňom to stratené srdce vráti,

dievča ktoré vňou rozbité kúsky
znova poplepí
dievča čo mu už neublíži
dievča , ktoré už neodíde v dažďi

dievča ktoré od meodide už nikdy .(!!!)