Basnicky.sk

Oči zakalené slzami smútku – prachom.
Srdce poznačené rezom lásky – krachom.
Ústa vysušené smútkom – stresom.
Telo nevládne, porastené starým machom.

To som. Večná skala čakajúca na princa,
na niekoho, kto láskou sa dotkne srdca.
Stĺp bez duše, bez smiechu, bez pohybu,
kde, kde som spravila tú osudnú chybu.

Ostanem naveky taká aká som a nechcem byť?
Nájdem človeka, čo nebude sa báť so mnou žiť?
Niekoho, kto pozrie sa na mňa a bez slov pochopí,
a pred problémom svoj zrak nesklopí.

Snáď raz… na bielom koni… v žilách mi soľ prúdi.
Princ… zázrak sveta, čo srdce moje bozkom rozprúdi.
- rozprávka – sen môjho života, spi. Len snívaj
a všetko čo chceš, vieš, čo máš do sna daj.

Som solný stĺp, z ktorého vteká prameň oku – slzy.
Čakám a čakať budem kým nezahubia ma tuhé mrazy.