nechcem aby som dospela,
nie za cenu,že by som zabudla,čo som ako malá vedela.
smrť má tisíce spôsobov,
ako podviesť život,
ľudia hladia len na vlastný lov,
je im jedno,komu sa pri tom zastaví srdca tlkot,
strácajú priatelov,
lebo nepočujú ich bolesť cez peňazí hukot...
nemajú nič,
i spomienky sa z detstva vytratia,
zabudnú ako štípe zlosti bič,
ako chýbajú objatia...
ako sa ťažko dýcha,
keď dieťa je čierna ovca a nie rodiny pýcha...
ako sa srdce dieťaťa chveje,
keď čelo dospeláka preryje zlosti vráska...
sú dospelý a minulosti zrazu niet,
veď teraz im patrí celý svet,
dušu im oblepí zatvrdnutosti páska,
vytratí sa z nich všetka láska...
stavajú deťom vily,
keď oni len jedno chcú,
aby svoje sny aj v živote žili...
deti sú často múdrajšie ako rodičia,
lebo sa vedia smiať,
lebo chcú dať a nie len vziať,
lebo tú jednoduchú krásu tvoria a neničia...
Dátum vloženia 27. 2. 2008 19:55deborah
lebo deti tú jednoduchú krásu tvoria a neničia
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 2773
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- jaja33313
velmi pekna basnicka
3. 3. 2008 19:58 - nereg. angelika
pridavam sa ok moze byt 1
4. 3. 2008 17:09