Keď som bola ešte malá
všetkému som sa len smiala
nič som nechápala,
ale pomaly som zmudrievala.
Keď prišla prvá trieda
aj sĺz bolo treba
aj pevné nervy mojej mamy,
keď mučila ma písmenami,
i pevné nervy môjho otca,
keď obdľžnik bol predsa kocka.
Skončili sa detské rôčky
prišiel zvláštny vek,
neviem či mám z toho radosť,
neviem odpoveď.
Hlavou sa mi preháňajú samé zvláštne veci,
keď ich spustím do éteru, sú to iba keci.
Ale z rečí mamy viem,
že raz na zemi pristanem
otvorím si oči a viem čo zistím.
Zem sa stále točí.
Všetkým je nám zrazu krásne,
no prestali sme písať básne.
Asi sme už dospelí.
Ja však nie som v tomto veku, zhasínam a beriem deku.
Dátum vloženia 26. 2. 2008 21:26Trinitka 
Už viem!
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1797
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti