Prezerám si karát,
ktorý dal si každej toľko krát.
Vtedy vstúpila som ti do objatia,
a nevyšla som z tvojho zajatia.
Ponorila som sa do našich snov,
no ty máš krv zmiešanú z oceľou...
Hľadám v chaose samú seba,
ale asi iba anjeli odvlečú ma do večného neba.
Nepripustím svoju vieru,
vieru že ma miluješ,
a môžeš ma hodiť aj do snehu,
ja ťa prestať ľúbiť nebudem.
A tak tú lásku v slzách mažem,
spomienky však zmazať nedokážem !
Priviedol si ma do takej skazy,
že život mi tak už nič nepokazí.
Som plná smrti,
ktorá ťa zaškrtí.
Tak chytil si ma za ruku,
a ja v náreku,
poviem ti posledné slová nežné,
ktoré nie sú bežné,
a to :,,Nenávidím ťa !" skríknem,
a na seba dno klesnem.
Rútim sa do neznáma,
a tvoja ruka mi v svetle máva.
Potápam sa na dno svojich prianí,
tam kde sú všetci milovaní.
Už prekročím dna prah,
a vidím duše zabudnuté v londýnskych hmlách...
Dátum vloženia 26. 2. 2008 14:38Gagy... 
Posledný karát
Básnička je vložená v kategórii Priania
Počet zobrazení básne 2438
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti