Sedím tu už rok, či dva,
a čakám do súdneho dňa.
Vôňa kvetov,
privádza ma do rozpakov.
Je totiž krajšia,
ako život môj,
vonia ruže terajšia,
čaká na bozk tvoj.
Všetkého toho uniká mi zmysel,
očistiť si musím zmätenú myseľ.
A to všetko pomaly už stráca zmysel...
Na čo je život,
ktorý neviem žiť,
bol plný milôt,
a bez jednej chcem si ho zničiť.
Láska postihne ma,
ako tá veľká voda,
ako rozvodnená Červená rieka,
tak za tebou teraz nariekam.
A moje slzy sú veľké,
vďaka tej veľmi veľkej diaľke.
Od všetkého toho očistila som si myseľ,
a to čo bolo stratené má už znova zmysel.
Dátum vloženia 26. 2. 2008 14:25Gagy... 
Zmysel
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2000
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti