Basnicky.sk

paríž, to vôbec nie je muž,
je to skvelá a skvostná dáma,
je nádherná, má zvodný šat,
takým sa ťažko odoláva

tvári sa najprv ako cudná deva,
no pod tou maskou cnosti,
ukáže sa ti v svetle lámp,
vo všetkej svojej lascívnosti

rada s každým obcuje,
na obdiv sa hrdo vystavuje,
nastavuje slnku tvár,
do minulosti ťa prepašuje

inokedy je ako mladá, roztopašná slečna,
v šortkách si sadne kľudne na zem,
jej túžba páčiť sa je večná,
v modlitbách nehovorí amen

prechádza sa Montmartrom,
v uličkách neresti i lásky,
v obrazoch obdivuje kvet i strom,
nakoniec nechá pohladiť si vlásky

je bohémska,
do noci v spoločnosti sedí v bare
pri nejednom pohári vína,
premýšľa o danajskom tom dare,
tam jedine ho nepreklína

keď práve nebásní, tak maľuje,
utápa sa v pochybnostiach,
umeleckému svetu kraľuje,
na Pére Lachaise preberá si v kostiach

je fajnová, je exkluzívna,
je múdra, je magická,
je trúfalá, je nostalgická,
hriešna, nevinná i tragická

keď odchádzaš,tak šepká, volá:
ešte príď, ešte sa vráť!
to čaro, tú nevídanú krásu,
ver musí každý milovať