V dalekých šíravách na nebi,
je jediná hviezda v povetrí,
ona jasavá a žiarivá
LÁSKU mi vyznáva za ticha.
Od nej som sa naučil,
byť tak krásne trpezlivý.
Nežne a vrúcne sa stretávame
v jej divokom lone,
a ona halí nás zabudnutím,
tým životom bolestivým, ktorým pretekáme, ako malé deti bezbranné, ktoré túžia po matkinom lone, nás nebo vyvrhuje a my predsa ostávame tými malými detmi, v srdci bezradné...
Tak zľahka a nežne sa vytrácame za mesačnej noci, chúlime sa ako dvaja blázni bezstarostnne..
Dátum vloženia 25. 2. 2008 15:41HadiePero 
V prázdnej noci
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1592
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti