Basnicky.sk

Jeden chlapec písal básne
Počul som, že boli krásne

Po večeroch rýmoval
To preto, že miloval

Ktosi položil mu otázku
Či všetky verše sú naozaj pre lásku

Snáď nevidel už odo dverí
Jeho srdce na papieri?

Tak spolu žili nažívali
Nezhody si nevšímali

Ruka v ruke po spadnutom lístí
Keď vietor v uličkách tíško piští

Ten krásny bozk v mrazoch zimy
Ak som trochu drzí, prosím odpusti mi

Nežný dotyk v ranných lúčoch slnka
Neodoprel ho však ani keď prišla búrka

Vôňa lásky v letnom vánku
Keď ma hladíš počas spánku

No po čase nedlhom
Samá vada, samí zhon

Pociťoval vôkol seba
Ľahostajnosť, čo spať mu nedá

Vari on nevidel ako sa trápi
Keď v očiach sa mu zrel tak smutný nápis?

Sľúbil...Sľubmi pochovával jeho nádej
Že aj ich lásku si šťastie nájde

Bol pre neho všetkým
On odísť chcel sám

To pochopil sám
A nechal ho tam

Srdce plne lásky
Ťahám ho stále za sebou

No z lásky len vrásky
A nič pekne pred sebou

Zabudnúť, zadupať, pochovať či spáliť?
Nad tým som rozmýšľal
Keď chcel som srdce skántriť

No láska by tu zostala
Prinajmenšom v hlave

Okrem nej chaos
Na nej vlasy plavé

Príbeh nasej lásky
Skončil číslom štrnásť

Moje srdce poprialo
Vecnej láske sústrasť