Basnicky.sk

V kruhu tvoja slabosť bežať ťa núti,
unavený na smrť, smrť bez cieľa.
Už len posledné kolo životnej púti
a do konca hodina necelá.

Z teba len žobrák a z dílera kráľ,
no ty stále hráš sa na rebela,
bohužiaľ slobodu si dávno zapredal,
do žíl, keď droga sa ti vstrebala.

Zakázané ovocie najlepšie chutí
a prvý krát možno sladké zdá sa,
no koniec býva bolestivý a krutý,
smrť je vykúpenie, no nie spása.

Keď okradol si sa o života krásu,
netrpel si sám, ale aj druhí,
no ty tu už nie si a oni stále sú,
bolesť, plač a pod „očami kruhy“.

Ona je oheň, keď nevyhneš sa zhoríš.
Ona je trest, no odsúdiš sa sám.
Už pred ňou neujdeš, už nenájdeš si skrýš.
No má to zmysel? Teba sa pýtam.

Nebol prvý a určite nie posledný,
sú ich tisíce, tých čo podľahli.
Síce stále myslia si, že sú bez viny,
keď dávka, odpustí im „omyly“.

Byť závislý na živote, nech sa páči.
Byť závislý na vzduchu a láske,
ako mi navždy z podchodov tuláci,
sloboda a vášeň- „drogy ľahké“!

Veď s drogou strácaš svoju dušu navždy,
nevieš nenávidieť, ani ľúbiť.
Čakajú ťa už len sklamania a pády,
za drobné, keď rozpredáš celý byt.

Prečo človek musí nejako vyčnievať,
druhým dávať najavo, že „viac“ je.
Potom dostane od života šach aj mat,
No má to zmysel? Kto mi odpovie...

venované: M.V