/venované najmilšiemu mužovi, ktorý nás navždy opustil 11.2.2008/
Bol si tu a zrazu nie si
Ako mám s tým žiť
Odišiel si bez rozlúčky
V mukách a bolesti
Odišiel si tam kam všetci raz pôjdeme
No ťažko mi je dať ti zbohom.
Zbohom naveky!
Ťažko mi je rozlúčiť sa
Tak veľa si pre mňa znamenal.
Bolí to tak ako nikdy
Toľko ľudí už odišlo tam kam aj ty
No ty jediný si moje mladé srdce zlomil Prečo si odišiel
Tak veľa si pre mňa znamenal
Cítila som, keď si odchádzal
No veriť som tomu nechcela čo v srdci som cítila
Vravela som si: "Nie to pravda byť nemôže
V ten večer zazvonil telefón
Vedela som, že tá správa čo v telefóne zaznela sa týka teba.
Nechcela som, aby to čo som predtým cítila bola pravda
No zmeniť som to už nevedela
Odišiel si!
Odišiel si tam kam všetci raz pôjdeme.
Bojím sa prestať cítiť to čo cítim
Bojím sa, že zabudnem na tvoju tvár a husté sivé vlasy
Bojím sa, že zabudnem na tvoje nežné modré oči
Bojím sa, že zabudnem na tvoj nežný hlas čo dodnes mi v ušiach potichu
znie
Bojím sa dňa, keď raz prestanem počuť tvoj hlas
Bojím sa zabudnúť na tvoj úsmev
Čo pri srdci ma vždy tak hrial,
Keď si sa na mňa tak nežne pozeral
A zároveň v očiach iskru života mal
Bojím sa, že zabudnem na pocit, keď si ma objal a ja som sa chvela,
Keď si ma oslovil menom
Len ty jediný si vedel vysloviť
moje meno tak, že zakaždým mi po chrbte prešiel mráz
Ty jediný si vedel vyčarovať úsmev na mojej tvári,
Keď smiať sa mi nechcelo
Nechcem prestať cítiť to čo teraz cítim
Nechcem zabudnúť na tvoju tvár a husté sivé vlasy
Nechcem zabudnúť na tvoje nežné modré oči
Nechcem zabudnúť na tvoj hlas čo ešte stále kdesi v diaľke počujem
Nechcem, aby prišiel ten deň keď, tvoj hlas už v diaľke nezačujem
Nechcem zabudnúť na tvoj úsmev
Čo pri srdci ma vždy tak hrial,
Keď si sa na mňa tak nežne pozeral
A zároveň v očiach iskru života mal
Nechcem zabudnúť na pocit v tvojom náruči,keď si ma objímal
Nechcem zabudnúť na pocit keď si vyslovil moje meno
Len ty jediný si ho vedel vysloviť tak, že zakaždým mi po chrbte prešiel mráz
Nechcem zabudnúť na pocit, keď sa mi smiať nechcelo
a ty si mi svojim úsmevom na mojej tvári úsmev vyčaril
a zrazu sa mi znovu žiť chcelo
Kto mi teraz úsmev na tvár vráti
Keď ty dnes na prach sa obrátiš.
Prečo si odišiel tak rýchlo bez slov rozlúčky
Prečo si nás opustil
Prečo mi ťa tá beštia vzala?
Mnohí mi vravia:"Neplač veď už si vytrpel"
"Už netrpí."
Keď ja stále čakám kedy sa dvere otvoria a ty vojdeš objímeš ma
A znovu ako už toľký krát oslovíš ma menom a ja zas pocítim ten mráz na chrbte
Ako už toľký krát, keď si moje meno vyslovil
No viem, že to už nepocítim už sa to nikdy nestane
Dotĺklo srde čo v hrudi ti tak úporne bilo
Utíchol tvoj hlas
Tvoje ústa už vyslovili posledné slová, ktoré mali vysloviť
Tvoja náruč objala posledného človeka čo mala
Tvoje nohy spravili posledne kroky, ktoré ešte spraviť museli.
Vydýchol si naposledy
Už ťa nič nebolí, netrpíš!
To ma teší a zároveň veľmi bolí
Odišiel si!
Odišiel si tam kam všetci raz pôjdeme
Mnoho si ma naučil
No na jedno si zabudol:
Ako mám bez teba žiť?
Kto mi teraz na tvári úsmev rozjasní.
Ja zbohom ti dávam navždy
No v srdci tajne dúfam,
Že raz stretneme sa
Kdesi tam hore
Na pol ceste k tvojmu novému domu
A ja zazriem tvoje krásne nežné Modré oči.
Dobrú noc sladko spi večným spánkom nedotknutým!
Odišiel si!
dátum vloženia
19. 2. 2008 12:03
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah19. 2. 2008 12:03
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- nereg. adka
včielka
Nedočkavá včielka vystrela si krielka
kvietky hľadať chcela s úľa vyletela.
Ale vetrík ešte jarný chladný
poslal včielku nazad zo studených záhrad
chod si ešte lahnúť na dva na tri sníčky
vráť si ty len domov nedočkavá včielka.
19. 2. 2008 12:44