Basnicky.sk

Keď sme spolu
na starosti zabúdam,
Keď hľadím do tvojich očí
takmer dýchať prestávam,
Každé tvoje slovo
mi prináša pokoj,
Pre tvoj nežný dotyk
nemyslím na ľudí vôkol.

Chcem sa už zbaviť tých mreží,
za ktorými moje srdce leží.
Bojí sa vyjsť svetu von
prezrádza ho tichý ston.
Vraj stačí len tak málo
povedať, čo by si prialo.
Tak skladám kúsky odvahy,
city lámu všetky zábrany,
slová majú veľkú moc,
umlčal ich lásky bozk.

Počujem mreži rúcanie,
Prečo však srdce stále spí?
Prečo mu láska pomoc neistí?
Prečo prišlo sklamanie...?
Strašné je takto ostať stáť,
Svet som mohol zas mať rád.
Smútiť, či sa smiať?
Stojím opäť ako kamarát...

Veľa sŕdc tu stále spí
Ešte lásku necíti.
Raz sa to však musí zmeniť
I ja chcem svoje mreže zlomiť
Ty tiež nesmieš prestať veriť!