Basnicky.sk

Hovorím si navonok,
je mi to jedno,
klamem samú seba,
vo vnútri je pravda iná.
Vo vnútri žiješ uprostred srdca
a mne zlyhávajú pľúca.
Pri myšlienke na teba zrúca sa mi svet,
okrem teba takých veľa niet.
Zobral si mi srdce,
vytrhol ho z hrude,
horko som zaplakala,
tebe za to som nestála.
Oči plné sĺz a strachu z lásky,
som veľké nič,
čo má tri hlásky.
Ostala som bez teba,
ostala som bez seba.
Odišla som,
skončila som trápenie,
počuť iba môj plač tlmene.
Veľmi to dušu ranilo,
do mysle sa všetko vrátilo.
Stále ťa vidím pred sebou,
tvoj malý úsmev s tichou povahou.
Keď si bol tak blízko,
bol si po tichu,
nakoniec povedal si aj keď iba slabiku.
Ten deň, ako by bol včera,
zistila som, že klamem samú seba.
Keď vravím si, že sa nič nedeje
vo vnútri nemám už viac nádeje.
To isté ti už viac nepoviem,
lebo od teba odpoveď sa nedozviem....