Basnicky.sk

Uzrela som čosi v diaľke,
videla som dievča v kúte.
So slzami v očiach sa na mňa pozrela,
veľký smútok som v jej tvári uzrela.
Hlavu dole sklonila,
oči v plači naďalej topila.
Videla už pravdu z blízka,
v rukách jemne ružu stíska.
Krásnu mala predstavu,
jej srdce bilo od žiaľu.
Biela ruža s tŕňom ju zranila,
biela farba ruže sa stratila.
Jemná bolesť z tŕňa,
zbadala kúsok tieňa.
Zdvihla hlavu hore pomaly,
mala zvláštne predstavy.
V sne ho už raz videla,
keď pred ňou malá postava sedela.
Ten čo ho videla v sne,
sedel pri nej v tme.
Malý princ ho nazvala,
keď jeho telíčko zbadala.
Ruku k nej vystrel,
pri dotyku sa zachvel.
Cítil v jej srdci bolesť,
prišiel k nej kráľovstva sa zriecť.
Nechcel aby sa trápila,
chcel aby sa šťastná tvár vrátila.
Ružou bola zranená,
chalanom v srdci zronená.
Chytil ju za ruku,
a sedel jej po boku.
Uvidel čo prežila,
jej minulosť sa mu zjavila.
Už jeho dotyk nevnímala,
nad láskou myšlienka stroskotala.
Malý princ jej dal nádej žiť,
ukázal, že ešte šťastná môže byť...