Basnicky.sk

Deň, a za ním druhý
tak isto nezmyslený bez cieľa
zmrvený a smutný,
vraciam sa domov s prehrou ako bremeno

bremeno čo láme rebrá
a ramená ťahá k zemi ťarchou bôľu.
Srdce trhá, láme nádej ako steblá
a zvádza moju vôľu.

Kam vedie cesta mojich dní?
Tam kde bolesť cieľavedome sníva o mojom trápení?
A či tam, kde radosť prebýva?

Asi iba smrť ukáže mi cestu
no len čas môže otvoriť dvere vecnosti.
Ešte dlho bude držat ma tu.
Bohužiaľ a možno našťastie.

Dúfať jedine mi ostáva,
hrať karty s osudom bez blufov,
s trápením, ktoré mi za chrbtom postáva.

A čaká, čaká na kartu mojej prehry,
na to kedy srdce mi na kusy roztrhne
a mňa a moju nádej na dno priepaste vrhne.

naveky