Basnicky.sk

Viem, Pane, že nie som sama.
Na všetko sme predsa dvaja.
No ty vieš, že často padám,
často tvoju tvár nehľadám.

Nepočujem ten tvoj hlas,
čo mi vraví: „Vráť sa zas!“
Nevnímam tvoj prejav lásky,
rastú vo mne len otázky,
či to všetko zmysel má,
či sa takto trápiť mám?

Niekto mi v tom chytí plece,
úsmevom zohrieva srdce.
Aj keď ho odháňam preč,
on nemieni stratiť reč.

Dáva dolu hustý závoj,
berie z ruky ostrý náboj.
Neviem, kde sa pri mne vzal,
no vrátil mi stratený raj.

Neprestáva tancovať,
stále núti ma sa smiať.
Otvorí mi svoje srdce,
v ťažkostiach chytí za plece.

Kde sa pri mne teraz berie,
tak to teda vážne neviem.
No jedno však tuším snáď,
je to anjel z neba sám.

Odel si ho do priateľa,
čo ma teraz z prachu dvíha.
Vďaka, Pane, že ho mám,
že je dobre spolu nám.

Už sa nemusím báť pádov,
veď chytí ma svojou dlaňou.
Pôjdeme spolu do neba –
môj dobrý anjel a s ním ja!