Samota v dome a ticho v mojich ušiach trepotá...
Kde odišiel si mi?
V miestnosti vedľa ručička na hodinách tikotá...
Čas zastavil sa mi.
Hodiny idú, srdce mi bije, krv v žilách prúdi, žijem?
Načo sa pýtam?
Údy mám slabé, myšlienky divné, v čase len plyniem.
Odpoveď nemám.
Odišiel...nepríde...nechal ma samú...
Verím, že stráži ma.
Pohľadom z neba, jak kvietok slabú...
Cítim, že hladí ma.
Tikajú hodiny, čas ďalej ide
no ja stagnujem.
Či láska ku mne raz ešte príde,
koho sa spytujem?
Nemusíš princom byť, ani na bielom koni,
snaž sa, len príď!
a dušu moju dovoľ mi ukryť v tvojho srdca tôni
a viac neodíď!
Zostaň už pri mne vždy, miluj ma...
naveky......
budeme láskou len ja a ty, ty a ja-
zovretí!!!
Dátum vloženia 10. 2. 2008 21:13ludiana
--samota, čas, láska--
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1712
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti