Nacítim smútok
necítim zlosť
necítim ťa
nevídim ťa
nepoznám tvoje meno
neítim tvoje dotyky
necítim vánok v noci,
ktorý ma mal stražiť
ncítim pri sebe anjela
čo pri mne
kde je
a čo sa to vlastne deje
som tu sama
opestená
píšem ti riadky
lásky
neviem aký má to zmyseľ
lebo už dávno som pri mne dávno nebol
ukrádol si mi spánok ,
ktorý bol pokojný
spomienky zrazu ktosi vymazal
a stratili sa z našich duší
zabudla som lietať
neviem čo sa to ešte dokážem naučiť
nič už nebude také ako predtým
predtým ako v vznikla v nás táto búrka
ešte skôr ako si ťa priputala
a povedala ti , že ťa milovala
no aj som ťa sklamala
lebo láska nie je večná
tak ako slnko čo svieti na oblohe
nikdy nie je rovnako žiarivé
ako voda v studničke čo sa náhle zakalila
nikdy som si nebola tvojou láskou istá
asi som Ti neverila
ostala odvrhnutá
neodpovedám Ti na tvoje správy
nezaujimajú ma tvoje pocity
nepýtam sa na tvoje tajimstvá
necítim už radosť zo života
ostala som uväznená
v tme
v temnote
v strachu
v samote
bez svetla
bez Teba
moja duša zomiera ...
pomaly
jej sila sa stráca
no ja som ešte stále tu v posteli schúlená
už sa nikto neopýta na moje tajomstvá
nikto sa nedozvie ako vlastne naozaj bolo
no možno ma srdce len veľmi zabolelo
možno ma len čosi zamrzelo ...
no ostalo to ukryté kde si vo mne
nebudeš mi chýbal aj ja chcem aby si to vedel...
Dátum vloženia 1. 8. 2005 13:51janka
Zlodej pocitov
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 1875
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti